Články

Trest smrti v Číne

posted Sep 22, 2013, 11:25 AM by Lukas Petrik

„Ľudská prirodzenosť je dobrá.“ Túto tézu sformuloval a oddôvodnil pred takmer dve a pol tisíc rokmi veľký čínsky mysliteľ a filozof Mengzi, známy ako Mencius. Menciovo dielo sa stalo jedným zo základných pilierov konfuciánskeho učenia počas mnohých dynastií v čínskych dejinách. Konfuciov a pochopiteľne aj Menciov kultúrny a historický odkaz možno v Číne badať dodnes. Koncept nápravy zlého charakteru sa však do značnej miery líši. Zatiaľ, čo Konfuciovo učenie kládlo dôraz na tzv Nápravu mien – stotožnenie sa so spoločenskou pozíciou, ktorá konkrétnemu človeku prináleží, usilovné štúdium a dôsledné dodržiavanie spoločnských noriem a obradov Li, súčasná čínska justícia takéto možnosti sebanápravy neakceptuje. Samozrejme, Konfucius a Mencius boli v prvom rade filozofi a ich tórie, podobne ako teórie mnohých iných filozofov majú od skutočnosti ďaleko. Tento fakt si tiež všimol iný čínsky filozof menom Han Fei, alebo Han Feizi. Indoktrinovaný svojim učiteľom Xun Zi o tom, že ľudská prirodzenosť je zlá, navrhol pre daný jav efektívnejšie riešenie: Nápravu zlého charakteru prostredníctvom trestov. Čím tvrdších, tým efektívnejších. Takto sa zrodila filozofická škola právnikov (Fa), ktorej učenie sa stalo oficiálnou doktrínou dynastie Qin – dynastie, ktorá zjednotila Čínu.

Dynastia Qin (221-206 pred n. l.) mala veľmi krátke trvanie a hoci jej koniec prišiel pred vyše dvoma tisícročiami, z hľadiska aplikácie a fungovania zákonov a noriem bola rozhodne nadčasová. V očiach Číňanov je dynastia Qin vnímaná skôr negatívne a cisár Qin Shihuang di bol vnímaný ako krutý a neľudský vládca. Základy právneho poriadku však boli položené natrvalo a každá nasledujúca dynastia, ktorá chcel udržať spoločenský poriadok, sa z času načas musela uchýliť k metódam prísnych trestov, exemplárnych popráv nevynímajúc.

Trest smrti v súčasnom čínskom právnom systéme, je najvyšším trestom udeľovaným pri obzvlášť závažných trestných činnostiach, akými sú napríklad vražda, vydieranie, predaj a distribúcia ťažkých narkotík, páchanie závažnej trestnej ekonomickej činnosti, predovšetkým korupcia, či krátenie daní, vlastizrada v podobe špionáže, ale aj na prvý pohľad menej závažné delikty, ako napr. zabitie ohrozenej pandy veľkej. Akt popravy vykonáva popravčia čata strelou do zátylka, no možno aj vďaka medzinárodnej kritike sa postupne čoraz viac prechádza na “humánnejší” spôsob smrtiacou injekciou v akýchsi mobilných zariadeniach. Na verejnosti niekedy pretriasané kaligulovské popravy na veľkých štadiónoch patria do sféry mýtov. Počet popravených je nie je verejne dostupný, preto sa čísla pohybujú v rovine dohadov. Faktom ostáva, že podmienky pre udelenie najvyššieho trestu sa značne sprísnili úpravou zákona, ktorý vstúpil do platnosti 1.1.2007 v rámci kampane, ktorá by sa dala preložiť ako “popravovať málo, popravovať po staroslivom preskúmaní“. Podľa tohto zákona môže vyniesť rozsudok smrti jedine Najvyšší ľudový súd, po spätnom preskúmaní rozsudkov vynesených Ľudovými súdmi, ktorým táto kompetencia prislúchala do vyššie uvedeného dátumu. Najvyšší súd preskúma aj verdikty nižších súdov, ktoré boli vykonané v minulosti, aby sa do budúcnosti zvýšila kvalita procesu a odstránili prípadné procesné chyby. Podľa nezávislého analytika, citovaného britskými novinamiThe Guardian, klesá v súčasnosti počet popravených každoročne až o 30%. Pre úplnosť treba dodať, že trest smrti sa nevykonáva v špeciálnych administratívnych oblastiach Hongkong a Macao, nakoľko tieto majú v rámci doktríny Jeden štát – dva systémy, vlastný právny poriadok.

Najvyšší trest má v Číne určitú formu unikátnosti. V roku 1979 bola do trestného zákona zavedená skúšobná lehota, po ktorej za pomerne priaznivých okolností môže byť trest odsúdenému zmiernený na odňatie sobody na doživotie, alebo pri vzornom chovaní dokonca na odňatie slobody na 15 až 20 rokov. Táto lehota je v súčasnosti stanovená na dva roky. Dôležitou podmienkou pri implementácii tohto paragrafu je, že obžalovaný nesmie byť odsúdený na okamžitú popravu, čo sa stáva iba pri tých najvážnejších prípadoch. K vykonaniu popravy po dvojročnej lehote dochádza veľmi zriedka a to v prípadoch, keď bol obžalovanému dokázaný úmyselne vykonaný trestný čin.

Západná civilizácia, predovšetkým však Európska Únia, kde sa trest smrti nevykonáva, sa na nedávne zmeny pozerá pozitívne. Profesor trestného práva na prestížnej Pekinskej univerzite Chen Xinliang dokonca tvrdí, že v budúcnosti by mal byť trest smrti zakázaný a postupne nahradzovaný trestom odňatia slobody na doživotie, prípadne mnoho rokov. Zatiaľ, čo organizácie sledujúce ľudské práva takýmto výrokom tlieskajú, bežný čínsky občan ich radosť príliš nezdieľa. Verejná mienka je totiž ovládaná emóciami a v prípade závažných trestných činov chce vidieť exemplárny trest. Tak to bolo aj v roku 2003, keď šéf miestnej triády dostal trest smrti so skušobnou dvojročnou lehotou. Tlak verejnosti vtedy vyústil do popravy zločinca. Podobne je to aj pri ekonomických prehreškoch, špeciálne v prípadoch korupcie. Jeden z najznámejších prípadov trestu smrti za korupčné správanie je prípad bývalého vedúceho Štátneho úradu pre dohľad nad potravinami a liekmi Zheng Xiaoyua, ktorý bol odsúdený za branie vysokých úplatkov od farmaceutických a potravinárskych spoločností. Jeho konanie spôsobilo smrť jedenástich dospelých a trinástich detí, čo spôsobilo, že najvyšší trest bol odobrený nielen súdom, ale aj verejnou mienkou. V súčasnosti má podobnú dohru melamínová aféra, ktorá v Číne prepukla minulý rok. Spoločenský poriadok je totiž krehká záležitosť a zmysel preň je jedným zo spomínaných odkazov konfuciánskeho dedičstva. Verejnosť cíti že na jeho udržanie sú potrebné iné metódy, než aké by volil Konfucius, alebo Mencius. Účel svätí prostriedky a ako sa zdá, v Číne to platí dvojnásobne.

Lukáš Petrík, 13.1.2009

Taiwan, Tibet, Rusko, alebo hranice Číny a ich interpretácia

posted Sep 22, 2013, 11:23 AM by Lukas Petrik

Dňa 21.7.2008 podpísali Rusko a Čína zmluvu, upravujúcu 4300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. V dokumente, ktorý v Pekingu podpísali ministri zahraničných vecí oboch krajín sa Rusko zaviazalo navrátiť Číne 174 kilometrov štvorcových ostrovného územia a ukončiť tým pol storočie rusko-čínskych územných nezhôd. Čína si tak môže zo zoznamu vyškrtnúť jeden z mnohých problémových bodov týkajúcich sa sporného teritória s niektorým so susediacich štátov. V prípade ostatných to však také jednoduché už nebude.

Okrem mediálne známych teritoriálnych sporov o ostrov Taiwan, či autonómnu oblasť Tibet (ktorú však krajiny sveta uznávajú ako súčasť čínskeho územia), alebo územné spory s Indiou, ide predovšetkým o menšie ostrovčeky v Juhočínskom mori, na ktoré si robia nárok okolité krajiny – Indonézia (ostrovy Natuna), Filipíny (oblasti Malampaya a Camago s ložiskami zemného plynu, plytčina Scarborough), či Vietnam (Paracelove ostrovy). Podobného charakteru sú aj otázky ohľadne ostrovov Senkaku (Diaoyu), ktoré sú síce pod kontrolou Japonska, no z historického hľadiska si a ne územne nárokuje aj Čína. Príčiny týchto územných sporov majú korene v minulosti a rodili sa z odlišného postoja medzi územným usporiadaním sveta v rovine moderných zmluvných vzťahov a a tradičným vnímaním hraníc ríše čínskeho impéria samotnou Čínou.

Už od najstarších čias sa Čína sama seba označovala ako Ríša stredu, pričom tento názov pretrval až dodnes. Takýto druh nerovnoprávneho, ba dokonca možno povedať až nadradeného postavenia, však Číňanmi nebol podopretý vojenskou silou, ale kultúrnou úrovňou. Tento koncept (tzv. koncept Wen) sa naplno prejavil v obdobiach, kedy rozhodujúce slovo na dvore získali školy konfuciánov a vo väčšej, či menšej miere sa udržal až do priamej konfrontácie Číny so západom, v kotrej ako je známe, Čína ťahala za kratší koniec. V rámci konceptu kultúrnej nadradenosti nebola dôležitá etnická príslušnosť, a Číňanom sa naopak mohol nazývať barbar, ktorý si osvojil čínsku kultúru, učil sa umeniu kaligrafie a skladal básne. Je prirodzené, že v rámci konfuciánskych princípov a hodnôt sa integroval do spoločenského systému a uznával cisára ako zvrchovanú autoritu a syna nebies. Za odmenu mohol vykonávať úradnícke funkcie a postupovať nahor v spoločenskom rebríčku.

Vidina pomalého spoločenského rastu sa samozrejme nepáčila každému, kto nebol etnickým Číňanom. Je preto prirodzené, že v čínskych dejinách sa stretávame s agresormi, ktorý si chceli luxus a výsady plynúce z vysokého spoločenského postavenia vydobyť násilím. Títo barbari ohrozovali Čínu predovšetkým zo severu a západu. Keď koncept násilia (tzv. koncept Wu) prevládol nad konceptom Wen, nastúpila diplomacia. I tá sa však snažila udržiavať nadradenosť cisára formou (z čínskeho pohľadu) nerovnoprávnych vzťahov, ktoré boli deklarované oficiálnym uznaním čínskeho panovníka za zvrchovaného vládcu. Odemnou za túto „loajalitu“ boli honosné dary venované podriadenému, ktorý si však v praxi často udržal nezávislosť. Súčasťou tohoto, tzv. tributárneho systému bolo utužovanie obchodných kontaktov, z ktorých zvyčajne profitovali obe strany.

Čínska strana pri svojich teritoriálnych nárokoch v súčasnosti opiera svoje argumenty o množstvo prameňov, ktoré dokladajú vyššie spomenutú nadradenosť, poukazujúc pritom na historickú kontinuitu medzi obdobím cisárstva, Čínskej republiky a Čínskej ľudovej republiky. Takýto koncept samozrejme nie je povôli krajinám, ktorých územie je nejakým spôsobom ošetrené medzinárodnými zmluvami uzatvorenými na báze rovnoprávnosti (hoci aj v týchto prípadoch sa často nektoré národy cítia viac, alebo menej poškodené). V rámci Číny je tento problém zrejmý najmä v Tibete, ktorý Čína, vychádzajúc predovšetkým z historických skutočností dynastie Qing (1644-1911), považuje z integrálnu súčasť svojho územia. Absencia argumentov z druhej strany tomuto faktu nahráva. Uvedomujúc si špecifickosť situácie v Tibete sa Čina snaží riešiť jeho status autonómiou.

Po konfrontácii Číny so západom sa situácia zmenila. Oslabená Čína sa dostala do úlohy, v ktorej viac nemohla požadovať potvrdenie mocenského postavenia v regióne východnej a strednej Ázie a preto musela uznať územné nároky iných krajín a to formou rovnoprávnych zmlúv. Takto sa zrodila aj Nerčinská zmluva, podpísaná v roku 1689, ktorá bola logickým vyústením konfliktu o Priamursko a historikmi je hodnotená ako prvá moderná zmluva v dejinách Číny. Zmluva bola niekoľko krát revidovaná, pričom Aigunskou zmluvou z r. 1858 a Pekingskou zmluvou z r. 1860 sa tak stalo výrazne v prospech Ruska.

V polovici 19. storočia, počas ópiových vojen sa Čína kvôli svojmu skostnatelému systému úradníctva, korupcii a mnohým poločensko-ekonomickým problémom dostala do postavenia okupovanej krajiny a bola nútená uzavrieť niekoľko nevýhodných zmlúv, ktorými prenechala faktickú kontrolu nad ekonomicky vyspelými oblasťami západným mocnostiam. Tento trend pretrval aj v 20. storočí, kedy sa na scéne objavuje silnejúce Japonsko. V jeho prospech stratila Čína Taiwan a viaceré ostrovy v Juhočínskom mori, Madžusko a kontrolu nad niekoľkými oblasťami na pevnine. Ich znovuzískanie bolo prevažne vecou usporiadania sveta po skončení druhej svetovej vojny, no na vyriešenie všetkých sporných otázok ohľadne čínskych teritoriálnych nárokov za všeobecného konsenzu zúčastnených bude treba ešte nejakú dobu čakať.

Lukáš Petrík, 28.7.2008

Inflácia v Číne - Prievan v peňaženke čínskeho konzumenta

posted Sep 22, 2013, 11:21 AM by Lukas Petrik   [ updated Sep 22, 2013, 11:22 AM ]

Makroekonomické úspechy a čínsky ekonomický zázrak posledných dvoch desaťročí sa pomaly, ale isto začínajú prejavovať v peňaženkách obyčajných ľudí, predovšetkým v mestách. Lacná pracovná sila už takmer prestáva byť realitou a v metropolách na východnom pobreží sa platová hranica v niektorých prípadoch vyšplhala na úroveň krajín východnej Európy, ktoré sú už istú dobu súčasťou momentálne najsilnejšieho ekonomického celku – Európskej Únie. Hoci takéto prípady sa zatiaľ objavujú iba sporadicky, nastúpený trend je jasný: Medziročný nárast priemerných príjmov jednej domácnosti v mestách na východnom pobreží narástol o 11,5% na súčasných 4 386 yuanov (cca. 13 000 Sk). Na prvý pohľad sa zdá, že zvyšovanie životnej úrovne čínskeho obyvateľstva je jednoznačné a neodvrátiteľné. Hoci pravdou je, že tento fakt nemožno spochybniť, celá záležitosť je komplikovanejšia a v súčasnosti sa na scéne objavil faktor, ktorý trápi populáciu azda všade na svete: Rastúca inflácia.

O dôvodoch, ktoré stoja za rastúcou infláciou vyspelých krajín a zároveň aj Číny sa vo svetových médiách písalo pomerne veľa: Rastúce ceny ropy, nedostatok úrody a zásob obilia a ryže, zvyšovanie nárokov na kvantitu a kvalitu potravinárskych výrobkov vo východnej a juhovýchodnej Ázii... Paradoxom je, že Čína k inflácii vo svete a teda aj „doma“ prispieva relatívne veľkou mierou sama.

V prvom štvrťroku 2008 sa rast príjmov čínskych domácností spomalil o 13,2% v porovnaní s predošlým rokom a celkovo je najnižší od roku 1997. Začiatkom roka vzrástla inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien o 8,7%, čo je najvyššia hodnota za posledných dvanásť rokov. V snahe zabrániť rastu inflácie prijala administratíva niekoľko opatrení, zásluhou ktorých sa koncom marca inflácia mierne znížila. Zvyšovanie limitu povinných rezerv pre čínske banky sa udialo už šesnásty krát v priebehu dvoch rokov a v súčasnosti je tento limit nastavený na výšku 16%. V priebehu druhého štvrťroka sa všeobecne očakávajú ďalšie opatrenia a zvýšenie úrokových sadzieb centrálnou bankou, ktoré by infláciu mali zmierniť. Očakávať možno aj zvýšenú podporu poľnohospodárskeho sektora, ktorého výrobky inflácia postihla najviac, či rýchlejšie zhodnocovanie yuanu.

Najväčšiu daň si inflácia pochopiteľne vyberá medzi chudobou. Rast cien pocítili ľudia predovšetkým pri nákupoch potravín. Tie podľa analýz Čínskej banky stúpli vo februári o 22% oproti rovnakému obdobiu v predošlom roku. Rapídny nárast cien odšatrtoval nedostatok bravčového mäsa (oproti rovnakému obdobiu v minulom roku narástla cena bravčového mäsa o 66,7%) v polovici minulého roka. Krátko nato začali postupne zdražovať aj ostatné poľnohospodárske produkty, čo v krajine, kde je chudoba stále pomerne veľkou hrozbou, situáciu značne zhoršuje. Rizika si je smozrejme vedomá aj KS Číny, ktorá v pláne poslednej päťročnice počíta so zavádzaním niektorých sociálnych opatrení. Hoci tieto opatrenia by mali čiastočne zmierniť veľké spoločenské rozdiely a uľahčiť ľuďom každodenný život, doterajšia prax ukázala, že zavádzanie zákonov do praxe nebýva v Číne jednoduché. Aj z tohto dôvodu je nutnosť riešenia rastu cien prioritná. Peking už zamrazil ceny obiľnín a jedlých olejov, ako aj cenu energie, plynu a pohonných látok. Zároveň premiér Wen Jiabao prisľúbil farmárom vyššie dotácie. Niektorí analytici však varujú, že zmraznie cien môže situáciu ešte zhoršiť, keďže farmári nebudú motivovaní k zvýšovaniu poľnohospodárskej výroby. Aby sa zhoršovaniu situáciu predišlo, bude musieť čínska administratíva správne zhodnotiť výšku dotácií, aby na jednej strane nepredstavovala zbytočnú záťaž pre ekonomiku a na strane druhej aby dostatočne uspokojila nároky farmárov. Situácia v agrosektore sa zhoršila najmä na juhu, kde snehové víchrice spôsobili obrovské škody. V dôsledku zlého počasia uhynulo v krajine vyše 67 miliónov kusov hydiny.

Znižovanie inflácie až na hodnotu 4,8% považuje čínska vláda za svoju ekonomickú prioritu pre súčasný rok. Čínski predstavitelia ďalej potvrdili, že dotovanie základných energetických surovín bude naďalej pokračovať a to aj napriek zvyšujúcej sa cene ropy na svetových trhoch, ktorá nedávno prelomila hranicu 120 USD za barel. Hoci postupná deregulácia cien týchto surovín je do budúcnosti plánovaná, nie je v najbližšom období reálna.

Zvládnutie inflácie v medziach, ktoré si stanovili vedúci činitelia ČĽR si bude vyžadovať citlivé riešenia. Z druhej strany totiž na dvere klope ekonomická kríza v USA, ktorá môže ovplyvniť ekonomický progres Číny a spomaliť, či zastaviť rast v sektore priemyslu, motoru čínskej ekonomiky. Rok 2008 sa teda nebude niesť len v znamení olympijských hier, ale aj v znamení ekonomických ťažkostí a ich riešení.

Lukáš Petík, 10.5.2008

Vlastniť, či vyvlastniť? Riešenie rozvoja poľnohospodárstva udelením vlastníckych práv na pôdu roľníkom

posted Sep 22, 2013, 11:18 AM by Lukas Petrik   [ updated Sep 22, 2013, 11:23 AM ]

Najstaršie remeslo je vo východnej Ázii stále živé, stále vynáša. Môžeme sa o tom presvedčiť, keď sa pozrieme na krajiny ako Japonsko, Juhokórejskú republiku, či Taiwan. Ľudia takto zárobkovo činní nielenže vlastnia počítače, autá ale aj investujú do akcií a dovolenku môžu tráviť v zahraničí. Reč je samozrejme o práci v poľnohospodárskom sektore. Avšak farmári Ríše stredu stále nie sú na tom tak dobre, ako roľníci z menovaných krajín, hoci cesta k ružovej konzumácii je i tu možná. Po zrušení komún v 80. rokoch a priznania obmedzených práv vlastniť pôdu sa ekonomická situácia roľníkov výrazne zlepšila, hoci väčšina z nich si nekúpila autá, ako ich japonskí kolegovia, ale iba bicykle. Odvtedy bol potenciál ekonomického rozvoja brzdený nedoriešením uznania úplných vlastníckych práv na pôdu, umožňujúcich dlhodobejšie investície, ktoré by vybavili obyvateľov vidieka väčším kapitálom a zlepšili by ich životný štandard. V súčasnej dobe roľníci neinvestujú do finančne a časovo náročnejších projektov, ako budovanie infraštruktúry, zavlažovacích systémov, skleníkov, rybníkov či vysádzania stromov. Pôda nie je ich a preto osud ich investícií by bol neistý. Hodnota a objem ich produkcie je nízka, tak isto ako aj miera ich konzumácie a ako vieme, bez konzumácie nie je blahobyt a pokrok.

I po zrušení kolektívneho poľnohospodárstva je pôda stále majetkom vyššieho administratívneho celku na úrovni dediny, hoci musí byť prerozdelovaná roľníkom do užívania, zvyčajne na dobu okolo 30 rokov. Počas tohoto obdobia je pôda virtuálne majetkom daného roľníka, samozrejme bez možnosti s ňou obchodovať či dediť ju. Zásah ruky štátu do tohoto virtuálneho vlastníctva v danom období by mal byť vylúčený. Bohužiaľ ruka štátu je zdá sa stále aktívnejšia a zaberanie pôdy pre iné než poľnohospodárske účely bez konzultácie, či adekvátnej kompenzácie roľníkov sa hrozivo znásobilo. Z predaja pôdy tak namiesto chudobných farmárov profituje administratívny celok disponujúci pôdou, čím sa od roľníkov vzďaľujú peniaze, ktoré by mohli slúžiť na ich sociálne zabezpečenie.

Nová päťročnica formálne ráta s posiľňovaním užívacieho práva farmárskej pôdy a s transparentnejšou evidenciou o dočasnom vlastníctve pôdy danou osobou a ďalej so štandardizovanejším a spravodlivejším spôsobom náhrady zabratej pôdy. Ako sa ukázalo, vydávanie formálnych dokumentov o prepožičaní pôdy roľníkom istým spôsobom v rozmedzí rokov 1999-2002 stimulovalo investície do pôdy a to i tie dlhodobejšie. Roľníci zrejme pocítili bezpečie, ktoré im vláda pomocou daných listín vyjadrila. Po danej dobe však toto nadšenie znovu upadlo. Naznačené reformy sú preto jediným spôsobom, ako riešiť veľké množstvo závažných problémov – prehlbujúcu sa príjmovú priepasť medzi vidiekom a mestom, hrozbu silnejúceho importu poľnohospodárskych produktov, ktorý umožnil vstup do WTO a konečne zlepšenie životnej úrovne väčšiny obyvateľov Číny – čiže roľníkov.

Prechod k plnému vlastníctvu pôdy nie je ale bez rizika. Je to sociálny experiment, ktorého sa čínska vláda oprávnene obáva, hlavne keby k nemu došlo náhle. Dá sa predpokladať, že za takýchto okolností by veľa roľníkov odpredalo malé kúsky pôdy, ktoré by im nemohli zadovážiť obživu a odišli by skúšať šťastie do mesta. Migračná vlna zaplavujúca mestá by vážne ohrozila sociálnu stabilitu. Roľníci odpredávajúci pôdu zároveň odpredávajú i zázemie kam by sa mohli vrátiť, keby v meste nenašli prácu. Preto sa v tomto smere, dá s postupom čínskej vlády súhlasiť. Ďalším vysvetlením, prečo je pre čínsku vládu tak ťažké prejsť od slov k činom v oblasti rozvoja vidieka je fakt, že hoci okolo 50% obyvateľstva je zamestnaných v poľnohospodárstve, podieľ tohoto odvetvia na celkovom HDP je iba okolo 15%. Preto sa nezdá príliš efektívne obracať pozornosť opäť k tomuto odvetviu, ktoré sa dostalo do tieňa priemyslu už na začiatku kolektivizácie v 50-tych rokoch. Vtedy môžeme pozorovať počiatky nerovného vzťahu týchto dvoch ekonomických sektorov. Investície prúdili v drvivej väčšine do rozvoja priemyslu, ktorý bolo treba vybudovať na zelenej lúke a väčšia poľnohospodárska produktivita mala byť dosiahnutá inštitucionálnou zmenou, to znamená kolektivizáciou, vychádzajúc z predpokladu, že keď roľníci budú pracovať v kolektívoch, ktoré budú zároveň i vlastníkmi pôdy, výnos bude väčší. Poľnohospodárstvo malo poskytnúť úspory potrebné pre investície do priemyslu, ako aj suroviny pre ľahký priemysel. Ďalej ceny poľnohospodárskych produktov boli tlačené dolu, čo malo zabezpečiť nízke platy v mestách a tým znovu podporiť industrializáciu.

Aby ale čínska vláda skutočne mohla pomôcť roľníkom a zabrániť ich ochudobňovaniu, bude sa musieť cestou privatizácie pôdy zrejme vybrať. A to aj preto, aby tak predišla sociálnym nepokojom plynúcim z tlaku miestnej administratívy na roľníkov a z ich finančnej situácie, ktorá sa síce po ústupe kolektivizačného úsilia výrazne zlepšila, ale ani zďaleka nie je uspokojivá. Čínsky premiér Wen Jiabao sám prehlásil, že dlhodobá zanedbanosť ekonomického rastu vidieka sa v súčasnosti odráža v silnom sociálnom napätí, ktoré panuje v danej časti spoločnosti. Zdá sa teda, že dvere pre reformu sú otvorené. Avšak hrozba následkov z urýchlenej privatizácie, bez podrobnej analýzy dopadov na spoločnosť by moha súčasnú spoločenskú situáciu v Číne do veľkej miery destabilizovať. Takže diskusie sa zatiaľ uberajú smerom k opatreniam ako zníženie daní roľníkom, finančná injekcia zdravotnému systému či bezpoplatkový základný stupeň školskej výuky. Takto má ale miestna byrokracia stále dostatok miesta pre machinácie s pôdou, ktorá roľníkov živí a ktorej užívanie na dobu zhruba 30 rokov majú formálne garantované. Na tejto „garantovanej“ pôde často začnú vyrastať nové výrobné závody. Právo konvertovať pôdu na stavebný pozemok majú lokálni držitelia moci a tam aj ostane väčšina peňazí, ktoré investori zaplatia. Rovnako naivné by však bolo dúfať, že narýchlo pripravená privatizácia pôdy by nemala svoje riziká. V krajine s veľkou rozlohou a raketovým ekonomickým rastom, kde sú sociálne rozdiely skutočne obrovské, ako je tomu v prípade Číny, platí tento fakt dvojnásobne.

Netreba zabúdať, že i zahraniční investori nesú značnú časť zodpovednosti za vznik tejto situácie. Nemali by dychtiť len po zisku ale aj po morálnej bezúhonnosti a zaujímať sa, ako bola pôda pre ich komerčné plány nadobudnutá, hlavne či kompenzácia predchádzajúcich užívateľov bola spravodlivá. Bezohľadné správanie miestnej samosprávy, ktoré kritizoval i premiér Wen Jiabao, umožňuje i ignorantský prístup podnikateľských subjektov, čínskych, či zahraničných.

Michal Vázal, 22.4.2008

Čínsky horoskop

posted Sep 22, 2013, 11:15 AM by Lukas Petrik   [ updated Sep 22, 2013, 11:23 AM ]

Každý, kto sa apoň trochu zaujíma o astrológiu vie, že čínsky horoskop je založený na úplne inom systéme ako nám dobre známy zverokruh s dvanástimi znameniami. Paradoxne, práve ich počet je to, čo majú oba astrologické systémy spoločné. Avšak zatial čo náš astrologický systém, známy ako slnečný horoskop je založený na báze polohy slnka a jednotlivých planét v určitom období, čínsky astrologický systém je pre našinca do značnej miery komplikovaný a bez znalostí čínskej kultúry a filozofie veľmi ťažko pochopiteľný.

Čínsky astrologický systém je založený na periodicky sa opakujúcich cykloch, pričom jednotlivé znamenia sa opakujú po dvanástich rokoch. Ku zhodnému počtu znamení sa však staroveký Číňania dostali inou cestou ako európski astrológovia. Je založený na cyklickom systéme, ktorý je výsledkom kombinácie 10 nebeských koreňov a 12 pozemských vetiev. V tomto cykle sa každé znamenie opakuje desať krát a jeho história sa údajne začína písať v roku 2637 pred n. l., kedy legendárny Žltý cisár – Huangdi uviedol prvý cyklus tohto zvieratníka. Súčasný 78. cyklus sa teda začal 2. februára 1984. Každému znameniu v čínskom zvieratníku je prisúdený koncept yin, alebo yang a určitý prvok zo sústavy piatich prvkov. Medzi prvkami má špecifické postavenie Zem, ktorá je vyrovnávajúcim prvkom a môže prepožičať svoje kvality ktorémukoľvek znameniu.

Komplexnosť čínskeho astrologického systému je dôvodom toho, že v západných krajinách je čínsky horoskop často chybne interpretovaný. Laici sa tak často domnievajú, že človeka determinuje iba rok v ktorom sa narodil, čo však je iba časť pravdy. Podľa roku narodenia sa určuje hlavné znamenie zvieratníka, ktoré je však doplnené polohou slnka v danom roku (teda mesiacom a ročným obdobím narodenia) a denným časom. Takže človek, ktorý sa narodil v roku hada, môže byť vnútorne ovca (určené podľa polohy slnka v roku) a skryte kohút (určené podla denného času narodenia). Spolu s kombináciou piatich prvkov to dáva 8640 možných variantov osobnostných typov. Ak k tomu pridáme kombinácie nebeských koreňov a pozemských vetiev a charakter miesta narodenia, počet variácii sa ďalej znásobuje.

Dvanásť znamení v čínskom horoskope nasleduje v tomto poradí: potkan, vôl, tiger, zajac, drak, had, kôň, ovca (niekedy sa prekladá ako koza, pretože čínsky znak ? – yang bol rovnaký pre obe zvieratá), opica, kohút, pes a prasa. K vysvetleniu pôvodu týchto zvierat v rámci čínskeho zvieratníka sa viaže viacero legiend. Jedna z nich hovorí, že do zvieratníka sa dostalo prvých dvanásť zvierat z pretekov, ktoré za dávnych čias usporiadal Nefritový cisár. V týchto pretekoch mali zvieratá preplávať rieku a na základe konečného poradia obsadili jednotlivé miesta vo zvieratníku. V tejto súvislosti je zaujímavé spomenúť, že v týchto pretekoch stál potkan a mačka bok po boku ako dobrý priatelia. Obaja boli prefíkaní a bystrí a tak sa cez rieku plavili na chrbte vola (predpokladá sa, že išlo o vodného byvola, ktorý sa v staroveku používal v južnej Číne ako ťažné zviera), no ľstivý a oportunistický potkan zhodil počas pretekov mačku do vody. Tá sa od tejto chvíle stala zarytým nepriateľom potkana a jej strach z vody pramení práve z tejto skúsenosti.

Nižšie uvedené charakteristiky jednotlivých znamení poskytujú stručný prehľad hlavných charakterových čŕt:

POTKAN:
Ľudia narodení v tomto znamení sú známi svojim šarmom a sú atraktívni pre opačné pohlavie. Potkanovi nechýba predstavivosť a je skutočne veľkorysý k osobe, ktorú miluje. Avšak má tendenciu byť impulzívny a vo všeobecnosti často kritický. Čo sa týka finančných záležitostí, je šetrný a vie dobre hospodáriť. Potkan miluje klebety, ktoré sú však na druhej strane často príčinou jeho hnevu. Neváha sa chopiť každej príležitosti a dokonale ju využiť. Ľudia, ktorí sú narodení v tomto znamení sa najlepšie uplatnia ako obchodníci, spisovatelia, alebo publicisti.

Rok narodenia: 1924, 1936, 1948, 1960, 1972, 1984, 1996, 2008
Prvok: Kov
Yinyang: Yang

VÔL:
Ľudia narodení v znamení vola sú zvyčajne veľmi trpezliví a vo všeobecnosti považovaní za dôveryhodných. Vôl je excentrický a impulzívny. Je rodený vodca, inšpirujúci ostatných okolo seba. Je konzervatívny a metodický, ovplýva šikovnosťou a talentom pre ručné práce. Je nesmierne tvrdohlavý, niekedy až šovinistický a vždy vyžaduje, aby sa konalo podľa jeho predstáv. Ľudia narodení v tomto znamení vynikajú ako chirurgovia, vojenskí velitelia, či kaderníci.

Rok narodenia: 1925, 1937, 1949, 1961, 1973, 1985, 1997, 2009
Prvok: Kov
Yinyang: Yin

TIGER:
Tí, ktorí sa narodili v znamení tigra sú emocionálne založení, senzitívni a schopní bezhranične milovať. Vo svojej emocionalite sa však ľahko nechajú uniesť svojou fantáziou a snažia sa presadiť svoj cieľ, pričom často zabúdajú na realitu. Tiger je často vnímaný ako rebel, ktorý nedodržuje konvenčné metódy. Je náladový a nevie sa rozhodnúť na základe zvažovania faktov. Ľudia narodení v znamení tigra sa uplatnia ako pretekári, prieskumníci, alebo revolucionári.

Rok narodenia: 1926, 1938, 1950, 1962, 1974, 1986, 1998, 2010
Prvok: Drevo
Yinyang: Yang

ZAJAC:
Ľudia narodení v znamení zajaca sú mimoriadne ambiciózni. Sú to osobnosti, ktoré sú v spoločnosti obľúbené a ľudia naokolo majú z ich prítomnosti príjemný pocit. Zajac má tendenciu byť sentimentálny a často býva povrchný. Vo všeobecnosti sa tvrdí, že zajaci majú šťastnú ruku a preto môžu mať šťastie v lotérii, či hazardných hrách. Pri zvýšenej opatrnosti sa najlepšie uplatnia ako dobrí obchodníci, právnici, diplomati, alebo herci

Rok narodenia: 1927, 1939, 1951, 1963, 1975, 1987, 1999, 2011
Prvok: Drevo
Yinyang: Yin

DRAK:
V čínskej tradícii je drak symbolom energie a sily. Ľudia v znamení draka sú živí, energickí a entuziastickí. Drak je populárna osobnosť aj napriek tomu, že býva bláznivý a často preháňa. Je inteligentný a perfekcionistický, čo ho však posúva do roviny zlého vyjednávača pri jednaní s ostatnými. Jeho nátura ho predurčuje k občasnej náladovosti a tvrdohlavosti. Draci bývajú dobrými umelcami, kňazmi, alebo politikmi.

Rok narodenia: 1916, 1928, 1940, 1952, 1964, 1976, 1988, 2000
Prvok: Drevo
Yinyang: Yang

HAD:
Hadi sú mlčanliví, ovplývajúci veľkou životnou múdrosťou. Bývajú často sebeckí a „štipľaví“, ale na druhej strane sú súcitiaci s inými a sú schopní prekonať množstvo prekážok, aby pomohli, tým, ktorí to skutočne potrebujú. Had je tichý romantik a hlboký mysliteľ, často sa spoliehajúci na svoju intuíciu. Pri ceste za úspechom by sa mal vzdať svojej typickej záhaľčivosti. Má zmysel pre humor, no keďže veľa nehovorí, prejavuje to iba v určitých situáciach. Had nájde najlepšie uplatnenie ako učiteľ, filozof, spisovateľ, veštec, alebo psychiater.

Rok narodenia: 1917, 1929, 1941, 1953, 1965, 1977, 1989, 2001
Prvok: Voda
Yinyang: Yin

KÔŇ:
Ak sa dá na niekoho poukázať v zmysle, že „drie ako kôň“ je to práve človek narodený v znamení koňa. Pracovné nasadenie koňa je obdivuhodné. Ľudia narodení v tomto znamení sú živí a veselí, inteligentní a priateľskí, hoci majú často sklony k sebeckosti. Sú nezávislí a prefíkaní a pri komunikácii s ostatnými by mali viac načúvať, aby sa vyhli problémom. Dokážu sa uplatniť ako vedci, poeti, politici, alebo dobrodruhovia.

Rok narodenia: 1918, 1930, 1942, 1954,1966, 1978, 1990, 2002, 2014
Prvok: Voda
Yinyang: Yang

OVCA:
Ľudia narodení v znamení ovce sú zvyčajne elegantní a uhladení, s umeleckými sklonmi, hoci sú často hanbliví a pesimistickí. Pri nadväzovaní nových známostí sú ostražití, čo vyplýva z ich nedôverčivosti, no ich priatelia sa na nich môžu spoľahnúť. Nepriek svojej hanblivosti vedia byť dobrými spoločníkmi. Ovca je závislá na materiálnych statkoch a preto môže byť jej život značne komplikovaný. Najvhodnejšie povolanie pre ovcu je herec, záhradník, alebo námorník

Rok narodenia: 1919, 1931, 1943, 1955, 1967, 1979, 1991, 2003, 2015
Prvok: Oheň
Yinyang: Yin

OPICA:
Opica je rodený voľnomyšlienkár. Je inteligentná, originálna a inovatívna, jej schopnosti niekedy hraničia s genialitou. Aj tie najťažšie problémy dokáže vyriešiť s ľahkosťou, preto je žiadaná takmer v každej profesii. Vďaka svojej „magneticky“ príťažlivej osobnosti je takmer vždy obľúbená. Napriek tomu by mala byť opica ostražitá, aby nepodliehala svojim oportunistickým predstavám, kvôli čomu môže vzbudzovať nedôveru u ostatných. Najlepšie sa uplatní ako obchodník, alebo vedec, ale nie je pre ňu problém uplatniť sa všade, kde sa vyžaduje inovatívny a kreatívny prístup k práci.

Rok narodenia: 1920, 1932, 1944, 1956, 1968, 1980, 1992, 2004, 2016
Prvok: Oheň
Yinyang: Yang

KOHÚT:
Ľudia narodení v tomto znamení sú zvyčajne premýšľaví a veľmi talentovaní. Sú pracovití a húževnatí, radi pracujú nad rámec svojich možností a tak posúvajú svoje hranice. Niekedy sa však správajú ako podivíni a preto majú často problémy pri komunikácii s ostatnými. Pri rozhodovaní stavajú na logickom zhodnotení faktov a svoje rozhodnutie zdôvodňujú argumentami. Niekedy sa však nechajú uniesť fantáziou. Kohút sa najlepšie uplatní ako rečník, vojak alebo cestovateľ.

Rok narodenia: 1921, 1933, 1945, 1957, 1969, 1981, 1993, 2005, 2017
Prvok: Voda
Yinyang: Yin

PES:
Podľa čínskych tradícii sú charakterové vlastnosti psa nasledovaniahodné a príkladné. Pes má hlboký zmysel pre loajalitu, je čestný a pravdovravný. Na psa sa môžete vždy spoľahnúť. Nikdy vás nesklame a je verný tým, ktorých miluje. Tieto charakterové črty ho však predurčujú k obavám zo svojho zlyhania, je na seba tvrdý a niekedy až príliš náročný. Pes sa dokáže uplatniť ako vynikajúci obchodník, učiteľ, aktivivista akého koľvek druhu, alebo tajný agent.

Rok narodenia: 1922, 1934, 1946, 1958, 1970, 1982, 1994, 2006, 2018
Prvok: Oheň
Yinyang: Yang

PRASA:
Ľudia narodení v tomto znamení bývajú zvyčajne galantní. Ľahko sa nadchnú pre určitú záležitosť, ktorej potom venujú množstvo svojej energie. Ovplývajú nesmiernou statočnosťou a zvyčajne sú čestní. Napriek tomu nemávajú veľa priateľov. Prasa si v živote stanovuje vysoké a ťažko dosiahnuteľné méty. Jeho vystupovanie je príjemné, je tolerantné a čestné, avšak rovnaký postoj očakáva od ostatných. Vo svojej nesmiernej naivite býva preto často sklamané z druhých. Najlepšia profesia pre ľudí v znamení prasaťa je zabávač, umelec, alebo právnik

Rok narodenia: 1923, 1935, 1947, 1959, 1971, 1983, 1995, 2007, 2019
Prvok: Kov
Yinyang: Yin

Liping Bai, 12.4.2008

Yin a Yang čínskej urbanizácie

posted Sep 22, 2013, 11:12 AM by Lukas Petrik   [ updated Sep 22, 2013, 11:23 AM ]

Pokrok a stabilita, dve základné axiómy čínskeho vládneho kabinetu. Ekonomický pokrok a sociálna stabilita – yin a yang kontrolujúci osud Číny. Ekonomický pokrok vytvára zárodky budúcich bariér v podobe nových sociálne rizikových skupín a naopak – bez tohoto pokroku hladina chudoby v Číne neopadne. Rovnica pre čínsky blahobyt zjednodušená ad absurdum znie – viac ľudí do miest, menej ľudí na vidieku. V priemysle a vyšších odvetviach ekonomiky lokalizovaných v mestách čakajú vyššie platy, menej ľudí na vidieku si zas prerozdelí väčší zisk z poľnohospodárskej produkcie. Rast percenta urbanizácie sa už dávno stal prostoduchou reklamou na rast ekonomický. A ak percento v skutočnosti nerastie tak rýchlo, rastie aspoň v prognózach, hoci je to v rozpore s yin-yangovou rovnicou. Nikto zrejme nedokáže predpovedať synergický efekt všetkých sociálnych, environmentálnych a konečne i ekonomických defektov, ktoré majú pôvod v súčasnej takzvanej urbanizácii a ekonomických dostihoch. V urbanizačnom vývoji môžeme ale nájsť i pozitívne trendy, ako bude poukázané nižšie.

Voľba je ale do veľkej miery obmedzená. Pôdne zdroje sú v tejto krajine zvlášť nedostačujúce a populácia, ktorá sa na nich koncentruje nezvyčajne veľká. Preto jedine rozvoj komerčných aktivít môže uľaviť vidieku a tým i jeho obyvateľom, ktorí v tejto výrobnej oblasti zostanú. Médiá zvyčajne vykresľujú len časť tohoto fenoménu. Zameriavajú sa na tok obyvateľstva z vidieckych oblastí do veľkých miest. Hoci tieto veľkomestá sú centrami priemyslu a obchodu, ich potenciál absorbovania migrantov z vidieka je obmedzený. Toto mediálne a zrejme aj politicky jednostranné ponímanie je možno oprávnene vyvolané sociálnymi problémami, ktoré sa v tomto prúde vnútornej migrácie kumulujú. V súčasnej dobe zrejme nie je príliš nutné stimulovať vidiečanov aby si hľadali prácu v meste. Odchádzajú sami, často hneď po ukončení základného či sekundárneho vzdelania kvôli nedostatku práce na vidieku, či proste len kvôli tomu, že farmárčenie im už nevonia. Dôležitejšou úlohou pre administratívu je vytvoriť podmienky umožňujúce sa im v mestách aj trvalo usadiť.

Ide už o druhú generáciu vnútorných migrantov od reforiem Deng Xiaopinga na začiatku 80. rokov, ktoré konečne doširoka otvorili brány pre urbanizáciu (prebytok pracovnej sily na vidieku stúpol približne na 35%). Dovtedy boli vidiečania pripútaní k pôde aby tak kompenzovali obmedzenie investícií do technologického rozvoja poľnohospodárstva a nasýtili ľudí v meste. V súčasnosti oficiálne štatistiky udávajú počet ľudí hľadajúcich prácu v mestách na 100 miliónov, niektorí odborníci uvažujú až o 140 miliónoch obyvateľov. Miera industrializácie ale stále prevyšuje mieru urbanizácie. Veľkomestá sú síce pracoviskom stotisícov roľníkov ale vo väčšine prípadov nebudú domovom ich detí. Hoci v mestách pracujú a bývajú ich prístup k rôznym formám sociálneho zaopatrenia je veľmi obmedzený, preto i táto generácia migrantov sa v starobe zrejme bude musieť uchýliť na vidiek a veľkomestské pevnosti ostanú nedobyté. Väčšina týchto ľudí pracuje v stavebníctve, vo výrobnom a ťažobnom priemysle, kde sa kvôli zlým platovým podmienkam odmietajú zamestnať čistokrvní mešťania. Nejaká forma sociálneho zabezpečenia je v týchto kruhoch neznámym pojmov, dokonca i dochvíľnosť vyplácania peňazí je problémom, do ktorého musí každoročne vstupovať štát, aby robotníci a stavbári uvideli svoje peniaze aspoň pred Sviatkom jari, najdôležitejším čínskym sviatkom na začiatku roku. Po prekročení produktívneho veku sa väčšina robotníkov z radov roľníkov bude musieť uchýliť k útočisku svojich predkov – k pôde, ktorej výnosy im ponúknu aspoň čiastočné sociálne zabezpečenie.

Ich deti – tretia generácia – sú tiež ovplyvnené postavením migrujúcej pracovnej sily, čím sa tento problém prenáša i do vzdialenejšej budúcnosti (predpokladá sa, že zhruba 20% z migrujúcej populácie predstavujú deti). Pololegálne postavenie týchto roľníkov, ktorí sa kvôli práci vzdialili z domova, vo veľkom pramení z právneho rozdelenia populácie na vidiecku a mestskú, obmedzujúceho jej priestorovú mobilitu a prístup k zaopatreniam rôznej povahy. Tento systém bol zavedený za Maa, ako jeden z hlavných nástrojov kontroly populácie. Posledných desať rokov sa ale jeho aplikácia pod vplyvom dopytu práce stále zmierňuje. Zároveň ide i o politické gesto, aby sa časť zisku, ktorý sa hromadí vo veľkých čínskych mestách dostala i ľuďom, na ktorých ekonomický vývoj „zabudol“ hoci sú tak isto jeho strojcami, a pre podporu ktorých mestá nevyčleňujú takmer žiadne peniaze. Istá forma obmedzenia ale zrejme pretrvá, aby bolo zabránené rastu slumov v prímestských zónach. Preto populačná kontrola bude oslabovať hlavne v menších mestách.

Deti so statusom vidiečana majú komplikovanejší prístup k výuke, často vo forme nezmyselných obštrukcií zo strany samotných škôl, inokedy je pre nich vzdelávanie zase drahšie než pre rodených mešťanov. Vzdelanie je ale jedným z kľúčových predpokladov ich uchytenia sa v mestskom prostredí. Existujúci trh práce v mestách je pomerne nasýtený, zvlášť vo vyšších sektoroch ekonomiky. Po vstupe do WTO ku koncu roku 2001 bolo zo štátnych podnikov prepustených množstvo zamestnancov, ktorý konkurujú roľníkom pri hľadaní práce v 2. a 3. sektore. Keď deti zas nevoľky ostávajú na vidieku v opatere starých rodičov, dlhé odlúčenie od rodičov môže na ne pôsobiť negatívne a ovplyvniť ich študijné výsledky. Dá sa tiež predpokladať, že podľa štruktúry rodiny ostávajúcej na vidieku, budú musieť zastávať neadekvátne množstvo práce.

Problémom sú aj ubytovacie kapacity. Preto v súčasnosti môžu väčšie čínske mestá prijať iba zlomok prebytku vidieckej pracovnej sily. Okrem toho rast veľkých miest obmedzuje i nedostatočnosť pôdnych zdrojov ako i pitnej vody. O racionálnosti plánov mestského rozvoja by sa dalo v mnohých prípadoch tiež uvažovať. Namiesto budovania bytov a sociálnej štruktúry pre migrantov, je často investované do samoúčelných a reprezentatívnych projektov, ako napr. kancelárskych parkov, ktoré následne často zívajú prázdnotou. Paradoxne veľa robotníkov nachádza v v týchto projektoch prácu a prispieva tak k frenetickej staviteľskej aktivite ohrozujúcej čínsky trh s nehnuteľnosťami ako i k vlastnej diskriminácii.

Zdá sa teda, že okrem osídľovania veľkých miest, je treba uvažovať aj nad inými formami urbanizácie, ktoré by umožnili prechod kvantitatívne významnejšej časti obyvateľstva do miest a to s menšími sociálnymi rizikami.

V Číne sú samozrejme i mestá menšie, ktorých výhodou je, že sú čo do ekonomických ako i sociálnych štruktúr viac napojené na vidiek. Ich populácia je menšia ale ich počet zas väčší. Na začiatku 80. rokov v nich sídlilo zhruba 34% vidieckej populácie. Pri reálnom rozšírení ich obyvateľstva by bola dosiahnutá ubytovacia kapacita pre 140 miliónov ľudí. Pozitívom urbanizácie na tejto úrovni je priamy kontakt mestečiek s prebytkom pracovnej sily na vidieku a možnosť jej pozvoľnej realizácie podporou ekonomického rozvoja v daných oblastiach. Roľníci by v týchto mestách mohli najprv pracovať na čiastočný úväzok a tak si podľa potreby zachovať styk so svojou pôdou či príbuznými. Z ekonomickej stránky by zas bolo výhodné, že by nemuselo byť ihneď investované do výstavby veľkého počtu obytných priestorov.

Život na pomedzí mesta a dediny by umožnil migrantom, ktorí väčšinou pochádzajú z mladších generácií, lepšie napĺňať tradičné rodinné funkcie ako napr. opatera rodičov v starobe (na konci roku 2005 bolo v Číne 147 miliónov ľudí nad 60 rokov z toho až 80% z nich žilo vidieku). Po odchode do vzdialených miest, vždy nastane v rodine určité napätie, problematizuje sa hlavne situácia starých rodičov, pre ktorých sú deti často formou „dôchodkového poistenia“. Ich odchod do mesta je zrejme nemysliteľný kvôli zlým ubytovacím pomerom a hlavne zatiaľ čo na vidieku sa čiastočne môžu živiť obrábaním pôdy, v meste by pravdepodobne prácu nenašli. Keďže urbanizáciou na úrovni menších miest si roľníci zachovávajú užší vzťah so svojím pôvodným prostredím, prenášajú ľahšie do neho i svoje know-how prípadne i kapitál. Takto dochádza k postupnému pozitívnemu ekonomickému rozvoju vidieka. Komercializácia života roľníckych domácností, hlavne v blízkosti miest kde je možnosť zamestnať sa v priemysle či v službách viac naporúdzi, navodzuje zásadné zmeny v prospech zväčšovania blahobytu roľníkov. V niektorých z týchto oblastí väčšina „nových“ obyvateľov vidieka (ťažko už hovoriť o roľníkoch) pracuje v meste, avšak býva na dedine, kde investujú do nehnuteľností resp. si otvárajú menšie obchody. Do týchto prímestských zón sa dokonca začínajú vysťahovávať i obyvatelia mesta, pretože tu nachádzajú menej hektické prostredie. V prípade práce vo veľkomestách je už takéto presmerovanie kapitálu menej bežným javom, keďže prišelci, kvôli vyšším životným nákladom a novému životnému štýlu často väčšinu peňazí minú už v mestách a na vidiek sa vrátia zrejme až v postproduktívnom veku, kedy zrejme už nemajú moc veľký osoh pre rozvoj vidieckych oblastí.

Michal Vázal, 8.4.2008

Povinná čínska certifikácia: Značka CCC

posted Sep 22, 2013, 11:08 AM by Lukas Petrik   [ updated Sep 22, 2013, 11:22 AM ]

Značenie CCC (China compulsory certification – povinná čínska certifikácia) sa týka domácich a importovaných produktov, ktoré môžu ohrozovať ľudský život a zdravie, či život zvierat, produkty, ktoré môžu byť škodlivé pre prírodné prostredie, alebo produkty rizikové z hľadiska národnej bezpečnosti. Systém povinnej čínskej certifikácie nahradil dva predchádzajúce systémy nazývané Systém bezpečnostného licencovania pre dovážané komodity a Systém povinnej inšpekcie pre bezpečnostnú certifikáciu produktov v roku 2002. Značenie CCC ďalej nahradilo značenia CCIB a CCEE (tzv. značka Veľký čínsky múr) pre produkty spĺňajúce bezpečnostné kritériá určených komodít, resp. zhodu s čínskymi normami u elektrických zariadení a súčastí. Od 1. mája 2002, do 1. mája 2003 bolo ustanovené prechodné obdobie, počas ktorého boli v platnosti oba systémy certifikácie a kontroly, za účelom hladkého prechodu zo starého systému na nový a aplikácie správnych postupov pri certifikácii jednotlivých výrobkov. Od 1. mája 2003 platí zároveň zákaz dovážať a distribuovať na čínskom trhu výrobky obsiahnuté v katalógu určených komodít, ktoré nie sú označené značkou CCC na základe relevantnej certifikácie. Kompletný zoznam produktov podliehajúcich povinnej čínskej certifikácii je obsiahnutý nižšie.

Na produkty, ktoré si za normálnych okolností vyžadujú povinnú čínsku certifikáciu je možné v určitých prípadoch uplatniť výnimky. Ide hlavne o prípady keď:
a) sa produkt dováža výhradne na výskumné, alebo testovacie účely
b) ide o komponenty produktov, ktoré sú určené výhradne na vývoz
c) ide o produkty určené výhradne na vývoz, na základe platnej zmluvy so zahraničným partnerom
d) sú dovážané výrobky určené výhradne na posudzovanie a testovanie dovážaných výrobných liniek
e) ide o importované, alebo domáce výrobky, ktoré slúžia na údržbu produktov určených pre koncového spotrebiteľa, alebo náhradné diely pre výrobky, ktoré sa už nevyrábajú
f) ide o produkty, ktoré patria pod iné špeciálne výnimky.

Procesy týkajúce sa povinnej čínskej certifikácie a následného značenia značkou CCC sú riadené Čínskym národným úradom pre akreditáciu a certifikáciu, ktorá sídli v Pekingu. Táto inštitúcia zároveň určuje vybrané subjekty, ktoré sú oprávnené certifikáty vydávať. K 16. júnu 2006 bolo na túto činnosť oprávnených celkom 136 laboratórií, z ktorých všetky sídlia na území ČĽR. Do tohto dátumu nebol určený žiaden zahraničný subjekt oprávnený vydávať CCC certifikáty. Žiadosť o certifikáciu výrobku je však možné podať relevantnému subjektu aj prostredníctvom zahraničného laboratória, ktoré s daným subjektom vo veci certifikácie spolupracuje.

Certifikácia určitého produktu je časovo aj finančne náročná záležitosť, ktorá pozostáva z niekoľkých krokov. V prvom rade je treba vyhľadať relevantný subjekt, ktorý je oprávnený vydávať certifikáciu pre konkrétne kategórie výrobkov. Nasleduje odborná konzultácia, týkajúca sa samotnej žiadosti, ale aj všeobecných informácií o výrobku, pre ktorý je certifikát určený. Po vstupných konzultáciach dochádza k procesu podania žiadosti o vystavenie certifikátu. Po podpísaní dohody medzi certifikačnou agentúrou a subjektom, ktorý si svoj výrobok dáva certifikovať, nasleduje testovanie a analýza výrobku. V prípade neúspešného výsledku je možné produkt vylepšiť, resp. poopraviť tak, aby spĺňal kritériá definované v príslušných čínskych normách.

V prípade, že certifikácia obnáša aj testovanie výrobných liniek, alebo výrobných procedúr, vykonajú príslušníci príslušného laboratória test priamo na mieste výroby produktu. Po úspešnom absolvovaní skušobnej a analyzačnej procedúry je zvyčajne možné požiadať o doplnkové produkty a služby, ako napríklad známky so značením CCC, zasielanie pravidelných noviniek v oblasti zavádzania, či zmeny čínskych noriem a i. Cena celého postupu, ukončená vydaním certifikátu závisí predovšetkým od náročnosti testov a s nimi spojených nákladov. V prípade, že sa vybraný produkt dostane na čínsky trh bez príslušnej certifikácie, hrozí obchodnému subjektu, ktorý takýto produkt na čínsky trh uvádza, pokuta vo výške 30.000 RMB a stiahnutie výrobku z trhu, až do nápravy v určenej lehote. V prípade, že certifikovaný výrobok nemá značenie CCC, hrozí obchodnému subjektu, ktorý takýto výrobok na trh uvádza, pokuta vo výške 10.000 RMB a náprava v stanovenej lehote. Netreba však zabúdať, že importované výrobky prechádzajú zvyčajne kontrolou Generálneho úradu pre dohľad nad kvalitou, inšpekciu a karanténu a výrobky neoznačené značkou CCC budú zadržané na hranici, zatiaľ čo importérovi vzniká týmto krokom povinnosť zaplatiť pokutu podľa platných čínskych zákonov. Niektoré výrobky si však okrem samotného certifikátu CCC vyžadujú aj dodatočné licencie a schválenie príslušnými úradmi. Ide napríklad o niektoré druhy telekomunikačných zariadení, bezpečnostných systémov, lekárskych zariadení a i.

Celkovo existujú štyri druhy značenia CCC, ktoré sa líšia podľa účelu vydania certifikátu CCC. CCC-S označuje bezpečnostný certifikát, CCC-EMC označuje certifikát elektromagnetickej kompatibility s čínskymi štandardami, CCC-S&E označuje certifikát bezpečnosti a elektromagnetickej kompatibility a CCC-F označuje certifikát pre protipožiarne výrobky a zariadenia.

Lukáš Petrík, 28.8.2007

Prebúdzajúci sa obor: Príbeh čínskeho civilného letectva

posted Sep 22, 2013, 11:04 AM by Lukas Petrik   [ updated Sep 22, 2013, 11:22 AM ]

Oči celého sveta letectva sa nedávno upriamili na jedinú udalosť - prezentáciu nového modelu civilného prúdového lietadla, ktoré na trhy uvádza americká spoločnosť Boeing. Reč je o type 787 Dreamliner, ktorý mohla široká verejnosť prvý krát obdivovať v nedeľu 8. júla neďaleko mesta Seattle. Za posledné roky je to už druhá "letecká novinka", ktorá medzi odborníkmi i laikmi rozprúdila horúce diskusie. Tou prvou bol samozrejme dlhoočakávaný a kontroverzný kolosálny stroj Airbus A-380. Duopolné postavenie týchto dvoch výrobcov lietadiel v oblasti civilného letectva sa zdalo byť ešte pred niekoľkými rokmi takmer neotrasiteľné. Podľa riaditeľa Boeingu Jima McNerneyho sa obdobie dominancie duopolu Airbus – Boeing blíži ku koncu a v nasledujúcom desaťročí sa na trhu objaví ďalší konkurent, pravdepodobne z Číny.

Čínsky letecký priemysel pomaly, ale isto vyrastá z plienok. Vzhľadom na veľkosť a dominanciu Číny na Eurázijskom kontinente a samozrejme raketový rast ekonomiky toto konštatovanie nemôže byť až tak prekvapivé. Súčasné pokusy o zaradenie sa medzi dominantných výrobcov civilných lietadiel pritom nie sú prvé. Skúsenosti sa čerpali predovšetkým z vojenského sektora.

V roku 1951 prijal Centrálny vojenský výbor a Rada pre riadenie vlády rezolúciu o budovaní letectva. To malo zahŕňať vyše 60 typov lietadiel – stíhačiek, bombardérov, transportných lietadiel, či vrtuľníkov. Na vojenské začiatky neskôr nadviazal vývoj v oblasti civilného letectva. Najskôr išlo iba o výrobu častí lietadiel pre sovietske stroje. V roku 1972, po čínsko-sovietskej roztržke a návšteve amerického prezidenta Richarda Nixona nadviazal s čínskym leteckým priemyslom spoluprácu, ktorá trvá nepretržite až do súčasnosti, americký gigant Boeing. Počiatky vývoja vlastného typu civilného prúdového lietadla na pôde CAAC (Čínska správa pre civilné letectvo) pritom siahajú už do roku 1970. Model Yunshuji Y-10 mal slúžiť ako testovací stroj, no kvôli politickým prieťahom v polovici sedemdesiatych rokov sa jeho výroba značne spomalila. Po dlhých peripetiách nakoniec prvé z dvoch lietadiel tohto typu vzlietlo v roku 1980, no pred odchodom do "leteckého dôchodku" v roku 1984 nalietalo celkom iba 130 hodín. Jeho osud bol však predurčený už pri prvom štarte, keďže išlo o stroj postavený na zastaralých technológiách, vysokých nákladoch, previazaní s nežiadúcimi politickými špičkami, ale aj narastajúcom počte lietadiel zo západu, ktoré vlastnila CAAC.

Po neúspešnom pokuse sa od vývoja prúdových lietadiel načas upustilo. V oblasti civilného letectva malo v nedávnej minulosti čiastočný úspech vrtuľové lietadlo s krátkym až stredným doletom - MA60 s kapacitou 60 miest, ktoré sa dostalo na trhy v roku 1998. V súčasnosti sa odhaduje, že celkový dopyt po tomto type na domácom trhu a v krajinách juhovýchodnej Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky by mohol dosiahnuť až 400 kusov. V roku 2005 sa vôbec prvý krát v histórii stalo, že čínske dopravné lietadlo vstúpilo na medzinárodné trhy, keď práve 2 ks typu MA60 kúpila letecká spoločnosť Air Zimbabwe. Neskôr Zimbabwe nasledovalo Fiji, Nepál, Zambia a ďalšie.

Vízia predsedu Maa, ktorý zdôrazňoval potrebu vývoja vlastného civilného lietadla s dlhým doletom sa začína postupne napĺňať až teraz. Projekt moderného dopravného prúdového lietadla bol zakotvený aj v plánoch desiatej a jedenástej päťročnice prijatej na obdobie 2001-2005, resp. 2006-2010. Na starosti ho majú dve spoločnosti v úplnom vlastníctve štátu a zodpovedajúce sa priamo centrálnej vláde v Pekingu – AVIC I a AVIC II. K vzniku týchto spoločností došlo v roku 1999, rozdelením pôvodnej korporácie AVIC (Aviation industries of China), za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti a zároveň prehĺbenia spolupráce v určitých odvetviach, hoci obe majú viac-menej vymedzný profil špecializácie. Výroba moderného dopravného lietadla patrí predovšetkým do kompetencie spoločnosti AVIC I. Tá zamestnáva takmer 290 tisíc zamestnancov, ktorí pôsobia v 53 veľkých a stredných priemyselných sub- spoločnostiach a na 31 výskumných strediskách a univerzitách. Celkové imanie spoločnosti dosahuje 34,9 miliárd RMB. Široká vedecká základňa a dostatok prostriedkov určených na vývoj a výrobu nového dopravného lietadla tak zvyšujú šance na úspešné ukončenie projektu.

Nové prúdové lietadlo, ktorého vývoj sa začal v roku 2002 za pomoci štátnej investície v hodnote 5 miliárd RMB, by mal byť ukončený už budúci rok. Jeho názov je ARJ-21, advanced regional jet Prvé skušobné lety sa uskutočnili už v roku 2005. AVIC I získal doposiaľ objenávku na 41 týchto strojov, všetky z domáceho trhu (Shandong Airlines – 10, Shanghai Airlines – 5, Shenzhen financial leasing – 20, Xiamen airlines – 5 a nezáväznú objednávku na 30 ks od Shanghai electric leasing). ARJ-21, advanced regional jet bude vyrábané v štyroch variantoch s kapacitou až 105 pasažierov, rýchlosťou 926 km/h a doletom 2.200, resp. 3.300 kilometrov. Koncipovaný je predovšetkým pre vnútroštátne lety a jeho parametre spĺňajú náročné kritériá, ktoré si vyžaduje letecká preprava na území Číny, teda rýchlu stúpavosť, či let vo vysokých nadmoeských výškach. Technológie použité pri vývoji tohto lietadla však nepochádzajú len z domácich dieľní. Celkovo až 19 výrobných komponentov pochádza z USA a z Európy. Produkčné linky pôvodne poskytol McDonnell Douglas a slúžili na výrobu MD-90 v Číne. Krídlo bolo navrhnuté v laboratóriach Antonova.

Čína sa však netají tým, že prúdové lietadlo AR-J21, advanced regional jet nebude jej posledným prínosom do sveta aviatiky. Práve jedenásta päťročnica počíta s projektom vývoja veľkého prúdového lietadla jumbo s kapacitou viac ako 150 pasažierov a doletom nad štyritisíc kilometrov. Tento plán je podľa Guan Zhidonga, profesora na pekingskjej univerzite aeronautiky a astronautiky uskutočniteľný, hoci medzinárodná spolupráca je na dosiahnutie toho cieľa nevyhnutná. Projekt by mal zároveň zvýšiť technologický pokrok v Číne a podporiť rozvoj odvetví, ktoré s ním súvisia. Vo vývojových centrách nájdu ďalšie uplatnenie absolventi odborných škôl a pracovníci vedeckých inštitúcií. Medzinárodná spolupráca sa už ukázala byť prospešná aj v iných prípadoch na poli aeronautiky. Svedčí o tom spoločný vývoj civilného vrtuľníka strednej veľkosti Z-15, na ktorom sa podieľala čínska strana v spolupráci s európskymi partnermi. Odhaduje sa, že dopyt vo svete po tomto type vrtuľníka dosiahne v najbližších desiatich rokoch 800 kusov. V Číne sa okrem toho vyrábajú časti pre Boeing, v Tianjine čoskoro vyrastie nový montážny závod na výrobu A-320, ktorý bude prvým závodom spoločnosti Airbus situovaným mimo Európy.

Podľa predpovedí, ktoré vyslovili zástupcovia firmy Boeing, Čína bude v nasledujúcich dvadsiatich rokoch potrebovať približne 2600 nových lietadiel, prevažne typov jumbo, ktorých celkovú hodnotu vyčíslili na 213 miliárd dolárov. V súčasnosti je Čína po USA druhým najväčším trhom v oblasti civilného letectva, ktorý v posledných piatich rokoch vzrástol o 95%.

Že to Čína myslí s dobýjaním leteckého sveta vážne a to nielen vo vzduchu, ale aj na pevnine dokazuje aj správa, ktorá nedávno šokovala svet a podľa ktorej AVIC prejavil záujem o kúpu, alebo možnosti investovať do šiestich závodov spoločnosti Airbus v Európe, vrátane závodu Filton v Bristole. Podľa všetkého je AVIC pripravený splniť požiadavky Airbusu a čaká iba na súhlas svojich európskych partnerov. Ako je známe, Airbus v rámci reštrukturalizácie plánuje predať práve šesť zo svojich šestnástich závodov v Európe a prepustiť celkovo až desať tisíc zamestnancov. Zatiaľ nie je jasné, či Európa povolí predaj týchto závodov do rúk čínskej spoločnosti so sto percentnou účasťou štátu, keďže ide o citlivú záležitosť. Čína však napriek tomu míľovými krokmi doháňa duopol Boeing – Airbus a v nasledujúcom desaťročí sa jej ho pravdepodobne podarí prelomiť.

Lukáš Petrík, 11.7.2007

1-8 of 8