Články‎ > ‎

Trest smrti v Číne

posted Sep 22, 2013, 11:25 AM by Lukas Petrik

„Ľudská prirodzenosť je dobrá.“ Túto tézu sformuloval a oddôvodnil pred takmer dve a pol tisíc rokmi veľký čínsky mysliteľ a filozof Mengzi, známy ako Mencius. Menciovo dielo sa stalo jedným zo základných pilierov konfuciánskeho učenia počas mnohých dynastií v čínskych dejinách. Konfuciov a pochopiteľne aj Menciov kultúrny a historický odkaz možno v Číne badať dodnes. Koncept nápravy zlého charakteru sa však do značnej miery líši. Zatiaľ, čo Konfuciovo učenie kládlo dôraz na tzv Nápravu mien – stotožnenie sa so spoločenskou pozíciou, ktorá konkrétnemu človeku prináleží, usilovné štúdium a dôsledné dodržiavanie spoločnských noriem a obradov Li, súčasná čínska justícia takéto možnosti sebanápravy neakceptuje. Samozrejme, Konfucius a Mencius boli v prvom rade filozofi a ich tórie, podobne ako teórie mnohých iných filozofov majú od skutočnosti ďaleko. Tento fakt si tiež všimol iný čínsky filozof menom Han Fei, alebo Han Feizi. Indoktrinovaný svojim učiteľom Xun Zi o tom, že ľudská prirodzenosť je zlá, navrhol pre daný jav efektívnejšie riešenie: Nápravu zlého charakteru prostredníctvom trestov. Čím tvrdších, tým efektívnejších. Takto sa zrodila filozofická škola právnikov (Fa), ktorej učenie sa stalo oficiálnou doktrínou dynastie Qin – dynastie, ktorá zjednotila Čínu.

Dynastia Qin (221-206 pred n. l.) mala veľmi krátke trvanie a hoci jej koniec prišiel pred vyše dvoma tisícročiami, z hľadiska aplikácie a fungovania zákonov a noriem bola rozhodne nadčasová. V očiach Číňanov je dynastia Qin vnímaná skôr negatívne a cisár Qin Shihuang di bol vnímaný ako krutý a neľudský vládca. Základy právneho poriadku však boli položené natrvalo a každá nasledujúca dynastia, ktorá chcel udržať spoločenský poriadok, sa z času načas musela uchýliť k metódam prísnych trestov, exemplárnych popráv nevynímajúc.

Trest smrti v súčasnom čínskom právnom systéme, je najvyšším trestom udeľovaným pri obzvlášť závažných trestných činnostiach, akými sú napríklad vražda, vydieranie, predaj a distribúcia ťažkých narkotík, páchanie závažnej trestnej ekonomickej činnosti, predovšetkým korupcia, či krátenie daní, vlastizrada v podobe špionáže, ale aj na prvý pohľad menej závažné delikty, ako napr. zabitie ohrozenej pandy veľkej. Akt popravy vykonáva popravčia čata strelou do zátylka, no možno aj vďaka medzinárodnej kritike sa postupne čoraz viac prechádza na “humánnejší” spôsob smrtiacou injekciou v akýchsi mobilných zariadeniach. Na verejnosti niekedy pretriasané kaligulovské popravy na veľkých štadiónoch patria do sféry mýtov. Počet popravených je nie je verejne dostupný, preto sa čísla pohybujú v rovine dohadov. Faktom ostáva, že podmienky pre udelenie najvyššieho trestu sa značne sprísnili úpravou zákona, ktorý vstúpil do platnosti 1.1.2007 v rámci kampane, ktorá by sa dala preložiť ako “popravovať málo, popravovať po staroslivom preskúmaní“. Podľa tohto zákona môže vyniesť rozsudok smrti jedine Najvyšší ľudový súd, po spätnom preskúmaní rozsudkov vynesených Ľudovými súdmi, ktorým táto kompetencia prislúchala do vyššie uvedeného dátumu. Najvyšší súd preskúma aj verdikty nižších súdov, ktoré boli vykonané v minulosti, aby sa do budúcnosti zvýšila kvalita procesu a odstránili prípadné procesné chyby. Podľa nezávislého analytika, citovaného britskými novinamiThe Guardian, klesá v súčasnosti počet popravených každoročne až o 30%. Pre úplnosť treba dodať, že trest smrti sa nevykonáva v špeciálnych administratívnych oblastiach Hongkong a Macao, nakoľko tieto majú v rámci doktríny Jeden štát – dva systémy, vlastný právny poriadok.

Najvyšší trest má v Číne určitú formu unikátnosti. V roku 1979 bola do trestného zákona zavedená skúšobná lehota, po ktorej za pomerne priaznivých okolností môže byť trest odsúdenému zmiernený na odňatie sobody na doživotie, alebo pri vzornom chovaní dokonca na odňatie slobody na 15 až 20 rokov. Táto lehota je v súčasnosti stanovená na dva roky. Dôležitou podmienkou pri implementácii tohto paragrafu je, že obžalovaný nesmie byť odsúdený na okamžitú popravu, čo sa stáva iba pri tých najvážnejších prípadoch. K vykonaniu popravy po dvojročnej lehote dochádza veľmi zriedka a to v prípadoch, keď bol obžalovanému dokázaný úmyselne vykonaný trestný čin.

Západná civilizácia, predovšetkým však Európska Únia, kde sa trest smrti nevykonáva, sa na nedávne zmeny pozerá pozitívne. Profesor trestného práva na prestížnej Pekinskej univerzite Chen Xinliang dokonca tvrdí, že v budúcnosti by mal byť trest smrti zakázaný a postupne nahradzovaný trestom odňatia slobody na doživotie, prípadne mnoho rokov. Zatiaľ, čo organizácie sledujúce ľudské práva takýmto výrokom tlieskajú, bežný čínsky občan ich radosť príliš nezdieľa. Verejná mienka je totiž ovládaná emóciami a v prípade závažných trestných činov chce vidieť exemplárny trest. Tak to bolo aj v roku 2003, keď šéf miestnej triády dostal trest smrti so skušobnou dvojročnou lehotou. Tlak verejnosti vtedy vyústil do popravy zločinca. Podobne je to aj pri ekonomických prehreškoch, špeciálne v prípadoch korupcie. Jeden z najznámejších prípadov trestu smrti za korupčné správanie je prípad bývalého vedúceho Štátneho úradu pre dohľad nad potravinami a liekmi Zheng Xiaoyua, ktorý bol odsúdený za branie vysokých úplatkov od farmaceutických a potravinárskych spoločností. Jeho konanie spôsobilo smrť jedenástich dospelých a trinástich detí, čo spôsobilo, že najvyšší trest bol odobrený nielen súdom, ale aj verejnou mienkou. V súčasnosti má podobnú dohru melamínová aféra, ktorá v Číne prepukla minulý rok. Spoločenský poriadok je totiž krehká záležitosť a zmysel preň je jedným zo spomínaných odkazov konfuciánskeho dedičstva. Verejnosť cíti že na jeho udržanie sú potrebné iné metódy, než aké by volil Konfucius, alebo Mencius. Účel svätí prostriedky a ako sa zdá, v Číne to platí dvojnásobne.

Lukáš Petrík, 13.1.2009

Comments